To čo sa udialo už sa nikdy nestane,
na chvíle s tebou strávene len spomienka ostane.
Nádej však nikdy nezhasne, ostáva naveky,
dúfam, že raz nájde Ťa a s ňou žalostné náreky.
Čo som mal na srdci v tej chvíli pochopíš,
bude však neskoro, stratený čas nevrátiš.
Dovoľ mi vysloviť môj príbeh pocitov,
šťastia, vášne, radosti a nežných dotykov.
Všetko sa začalo v jeden letný pondelok,
kráčal som ulicou s plnou hlavou myšlienok.
Nežná vôňa a zvuk krokov k životu vráti ma,
núti zastaviť a zazrieť čo tak veľmi vábi ma.
Zbadal som princeznú, údy stŕpli v úžase,
ten pohľad čarovný, smieť kochať sa v jej kráse.
S tvojimi vlasmi si vetrík koketne pohrával,
ty si ho nechala aby sa zabával.
Jemná biela pokožka a tvár ako obrázok,
líčka červené, motýľ nádherný opustil svoj zámotok.
Moje ucho tvoj zamatový hlas zachytilo,
na vrúcny pozdrav odzdraviť donútilo.
Svojimi očkami, kráľovskými hnedákmi zažmurkala,
ten najkrajší dar, svoj úsmev si mi venovala.
Avšak po chvíli rohy domov ukryli tvoju postavu,
hlboký žiaľ rozprestrel pred srdcom čiernu zástavu.
Bez spánku a života radostí po tebe tužil som,
hľadal Ťa v uliciach, aby sa zľutoval osud prosil som.
A hľa tu srdce sa rozbúcha a čas zastaví,
keď moja princezná ma opäť pozdraví.
Na nič som nečakal a vyslovil vrúcne želanie,
hanblivo, ale s úsmevom prijala pozvanie.
O čom ústa spievali bolo nám vedľajšie,
pohľady do očí, úsmevy, čas plynul rýchlejšie.
Hodina s tebou strávená, minútou sa stala,
zdesenie, prišiel čas keď si ma opustiť mala.
S princeznou spanilou kráčajúc v jemnom objatí,
kilometre stali sa metrami a problémy boli v zajatí.
Brána do domu musí nás rozdeliť,
bláznivý vrúcny bozk si smieme dovoliť.
Cestou spiatočnou len jeden sen v mysli mám,
že srdce toľko strážené ti na dlani odovzdám.
Z jedného stretnutia stali sa tisíce,
v objatí spoznali sme všetky temné ulice.
Pod tvojím úsmevom ľady sa topili,
keď si plakala, oblaky dážď ronili.
Bol som šialený, chcel som pre teba navždy zmeniť svet,
najväčšie tajomstvá, na otázky života poznal som odpoveď.
Stalo sa belasým dosiaľ tak pochmúrne,
životom s tebou kráčal som bravúrne.
Za chmúrnych nocí s tebou po boku,
že ráno vyjde slnko mal som záruku.
Si pre mňa dušou, bola si krásny sen,
ktorý som túžil snívať každý deň.
Dala si mi lásku a ja som ti ju stokrát vrátil,
pritom som netušil ako veľmi som si život skrátil,
Celistvosť srdci spojených pevným stehom,
narušil prekliaty diabol smrteľným zásahom.
Tvoje ostalo celé a časť môjho si odnáša,
lež moje krváca a to mu smrť prináša.
Tvoje šťavnaté a vždy sladké plné pery,
stali suché a značili koniec tejto éry.
Tvoje ruky tak jemné a vľúdne, vždy láskou hrejúce,
stratili svoju podstatu pre tvoje chladné telo mrznúce.
Dávaš mi víno a ja umieram po láske hladom,
za moje činy a ich viny som súdený súdom.
Tak ako oheň prsty nikdy nechladí,
tak ani láska vraj nikdy nezradí.
Po svete bez duše, lež schránka prázdna,
blúdim a zvestujem aká je láska zradná.
Prázdne telo nebo ba ani peklo neprime,
túla sa chodníkmi k námestiu v Ríme.
Ľudia zabudnú a časom v povetrí sa rozplynie,
lež duša iná je, tá snáď nikdy nezhynie.
Telo umiera, výkriky strachu a bolesti,
prišiel čas keď čaro strácajú života radosti.
Temnota násilím tlačí sa mi už do bezvládnych očí,
vtom duša rozhrnie mrákoty a na telo sa osočí,
Snívam sen o mojej princeznej, posledná spomienka,
pre utrápenú tvár na posledný úsmev zámienka.
Posledný výdych a krutá pani v čiernom závoji,
duša a tá spomienka, dvoje v jedno sa spojí.
Slnko už nevyjde, už niet krehkej nádeje,
v prach som sa obrátil a splynul v záveje.
No duša a spomienka zánik odmieta,
povetrím zasviští a k slnku odlieta.
Po svete vesmírom k ďalším sa pridáva,
dúfam, že nájde ťa a vše ti vyrozpráva.
Komentáre